Geografická poloha obce
Katastrálne územie obce Soľ sa rozprestiera v severozápadnom výbežku oblasti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní dvoch podcelkov Východoslovenskej pahorkatiny, v povodí Tople. Z juhozápadu tu zasahuje Podslanská pahorkatina a zo severovýchodu Toplianska niva. Stred obce leží v nadmorskej výške 142 m.n.m. Jeho matematicko-geografická poloha je daná súradnicami: 48o 53´ 20´´ severnej geografickej šírky a 21o 34´ východnej geografickej dĺžky.
V minulosti patrila obec administratívne do Zemlpínskej župy. V súčasnosti patrí do Prešovského kraja a do okresu Vranov nad Topľou. Dopravná poloha Soli je výhodná, pretože leží na významnej štátnej ceste č.1/18 spájajúcej 10 km vzdialené okresné centrum Vranov nad Topľou so 41 km vzdialeným krajským sídlom Prešov. Rozloha katastrálneho územia obce je 1 029 ha . V súčasnosti má obec 2500 obyvateľov.
Územie Soli má trojuholníkový tvar s výraznejším výbežkom na juhozápad. Intravilán sa nachádza v jeho severnej časti. Soľ susedí so 6 obcami: na severe sú to Jastrabie nad Topľou a Hlinné, na západe Rudlov, na juhozápade Zámutov, na juhu Čaklov a na východe Komárany. Prirodzené katastrálne hranice tvorí Topľa s Komáranami a Jastrabím nad Topľou a potok Prilajná so Zámutovom. Ostatné hranice sú umelé. Najbližšou susednou obcou je Rudlov, s ktorou Soľ stavebne splynula.
V Soli sa možno stretnúť s nasledovnými chotárnymi názvami. V severnej časti extravilánu-Čierne zeme, Grófske, Pod baňou, Dlhé pri Rudlove, Za starou Topľou a Močiarky. V západnej časti extravilánu – Rybníky, Kľukaté, Hudákova dolina, Na bahniskách, Surovice. V južnej časti extravilánu – Čaklov, Medzi jarkami, Pod krajmi a Tabla. Vo východnej časti extravilánu – Za priekopou, Oproti mlynu, Kosturovské a Stredné hony. V intraviláne sa používajú na označenie názvov jeho niektorých častí názvy – Hušták, Rudlovská cesta, Rómska osada, Ku skladu, Kút, Na železnicu, pri mlyne, roveň a Paznučky.
Z literatúry: Dejiny obce Soľ,1997
Najstaršou stavebnou pamiatkou je rímsko-katolícky gotický kostol postavený koncom 15. storočia, o ktorom je správa z roku 1493. Zasvätený je Kristu kráľovi. Po stavebnej úprave začiatkom 17. storočia a neskorších obnovách stojí doteraz.
V roku 1793 bol postavený evanjelický kostol spočiatku bez veže, ktorú pristavili neskôr, podobne ako kazateľnicu. Stavba bola dokončená v roku 1801. Kostol bol v roku 1998 zrekonštruovaný.
Na ceste smerom do Čaklova sa na pravej strane nachádza prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého z polovice 19. storočia.
Soľné pramene v oblasti Surovica dnes čakajú na investorov, ktorí by bohatstvo soli vedeli využiť nielen vo svoj prospech, ale aj v prospech obce.
15 km od obce Soľ sa nachádza obec Zámutov, ktorá sa môže popýšiť najväčšími a najstaršími opálovými baňami, ktoré sú pod Dubníkom. Prvá písomná zmienka je z roku 1597 no najstarší zachovaný šperk z tejto oblasti pochádza z roku 1540 je to náhrdelník, ktorý je uložený v Budapešti v Národnom múzeu. Opál patrí medzi drahé kamene a môže mať až 60 farebných odtieňov.
Tunajšie ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu a tak dávno. Súčasná ťažba drahého opálu v Austrálií je zrovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi. Opálové bane sú najväčším zimoviskom netopierov na Slovensku.
Studňa s vahadlom
V mesiaci jún 2007 vyrástla v centre obce studňa s vahadlom podľa erbu obce, v ktorom sa nachádza chlap s veľkým klobúkom stojaci pri studni. Tento živý erb obce je jednou zo zaujímavostí, ktorá zdobí obec.
