Na území Vranovského okresu sa rozprestiera časť Slanských vrchov, severnú oblasť lemujú Nízke Beskydy a do južnej časti siaha časť Východoslovenskej nížiny.
Prírodné krásy Vranovského okresu obdivujú tisíce turistov. Sú to Radvanovské skaly, Herlica, Oblík známy Údolím obrov s nádhernými prírodnými scenériami, Hermanovské skaly, Šimonka / najvyššie pohorie Slánkych vrchov meria (1092 m.n.m.)/, Hlinská jelšina, Zamutovské skaly, Bučina pri Vechci, Kelčianska jelšina, Petkovský potok a Štefanovská borina. Všetky spomínané územia sú zákonom chránené.
Štátne prírodné rezervácie:
Šimonka s rozlohou 24,43 ha vyhlásená v roku 1950
Oblík s rozlohou 90 ha vyhlásená v roku 1964
Hermanovské skaly s rozlohou 33,07 ha vyhlásená v roku 1980
Zámutovské skaly s rozlohou 30,67 ha vyhlásená v roku 1980
Zámutovská jelšina s rozlohou 0,66 ha vyhlásená v roku 1981
Hlinská jelšina s rozlohou 46,15 ha vyhlásená v roku 1981
Minerálne pramene:
Slané pramene – Soľ, Čaklov, Sačurov, Nižný Hrabovec
Sírne pramene – Banské , Nová Kelča, Ruská Voľa
Železité pramene – Bystré, Pavlovce, Hermanovce
Rekreačným centrom na území Vranovského okresu je vodná nádrž Domaša. Vodné dielo Domaša je vybudované na rieke Ondava. Meria 14 km, šírka je 4 km a najväčšia hĺbka 25 m.
Známe sú rekreačné strediská Dobrá, Mládežnícka osada, Holčíkovce – Eva, Holčíkovce – Poľany, Rybárska osada a Nová Kelča.
Medzi kultúrne a historické pamiatky mesta Vranova nad Topľou patrí bývalý kláštor paulínov z roku 1763, Bazilika minor narodenia Panny Márie z roku 1578, pseudogotický kostol evanjelickej reformovanej cirkvi postavený v duchu secesie z 1.tretiny 20. storočia.
Najstaršou stavebnou pamiatkou Vranovského okresu je zrúcanina hradu Čičva nad obcou Podčičva z 13.storočia.
